Tomáš, študent PKSS FIIT na CEBITe

V marci 2015 spoločnosť Molpir s.r.o. v rámci spolupráce s faktultou FIIT oslovila šiestich študentov fakulty vrátane mňa s ponukou zájazdu na výstavu CeBIT. CeBIT je najväčší veľtrh digitálneho priemyslu na svete, ktorý sa koná každoročne od roku 1986 na najväčšom výstavisku sveta v nemeckom Hannoveri.

Veľtrh sa konal v dňoch 16. – 20. marca 2015, náš pobyt predstavoval približne 8 hodín putovania po obrovskom areáli dňa 19. marca. Areál bol naozaj doslova obrovský a ak sa niekto potreboval rýchlo presunúť z jedného konca na druhý, musel využiť jeden z autobusov určených na prepravu po areáli.

Naša cesta do Hannoveru však nebola priamočiara. Štartovali sme 18. marca cca o 23:00 z Bratislavy po diaľnici D2 smer Berlín a niektorí z nás sa zobudili až pri prvej prestávke na čerpacej stanici pred Drážďanmi, iní až o 5:00 ráno v Berlíne, kde sme vyzdvihli kolegu z firmy Molpir, ktorý tam bol na pracovnej ceste. Z Berlína sme zaznamenali iba pracovníka čistiaceho autobusovú zastávku a cyklotrasy po celom meste, keďže sme ihneď po vyzdvihnutí kolegu pokračovali v ceste do Hannoveru. Vďaka chytrej mobilnej aplikácii sme obišli asi 10 kilometrovú kolónu a okolo 9:00 sme úspešne zaparkovali na výstavisku.

Na veľtrhu sa nachádzali novinky z takmer každej oblasti digitálneho sveta od automatických skenerov kníh až po auto z 3D tlačiarne. Účastníci si mohli vyskúšať virtuálnu realitu prostredníctvom zariadenia Oculus Rift, vyskúšať 3D pero alebo sadnúť za volant elektromobilu Tesla Model S. Veľká časť veľtrhu bola venovaná megatrendu digitálne prepojenej budúcnosti „Internet vecí“ (The Internet of Things), v rámci ktorej bola jeho podstata ilustrovaná niekoľkými prípadmi použitia. Napríklad IBM demonštrovala príklad optimalizácie kooperácie členov posádky a iných zamestnancov spoločnosti sprostredkúvajúcej plavby výletnou loďou, ktorí sú integrovaní do tzv. „smart cloud“. V rámci IoT sa konala súťaž startup-ov pod názvom CODE_n, na ktorej 50 finalistov zo 17 krajín prezentovalo svoje riešenia z tejto oblasti. Víťazom sa stal tím relayr z Berlína s produktom „WunderBar“, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná tabuľka čokolády, no vo vnútri ukrýva profesionálnu senzorovú technológiu. Tá umožňuje vývojárom softvéru – bez akejkoľvek znalosti elektrotechniky – navrhovať mobilné aplikácie s prístupom k nameraným údajom. Mladá spoločnosť relayr sa vracala z Hannoveru do Berlína o 30 000 € bohatšia. Zaujímavou mohla byť aj živá videokonferencia z oblasti IT bezpečnosti s najznámejším „pískačom na píšťalke“ Edwardom Snowdenom, ktorá sa však konala v iný deň veľtrhu a tak sme ju nevideli. Najväčšiu časť výstavy mala vyhradená Čína ako partnerská krajina, ktorej rôzne spoločnosti vystavovali ale aj ponúkali rôzne technologické zariadenia, väčšinou externé nabíjačky alebo zvukovú techniku. Túto časť výstavy sme z dôvodu vyčerpanosti iba rýchlo prebehli a celé naše putovanie po výstavisku sme tak ukončili o hodinu skôr, ako sme plánovali. Nasledovala spoločná fotka pred areálom a cesta na hotel.

Večer sme docestovali do kúpeľného mesta Bad Pyrmont, asi 70 km od Hannoveru, kde sme sa ubytovali v hoteli, na ktorého tmavých chodbách nás pozorovali strašidelné bábiky v takmer životnej veľkosti. Po občerstvení vo vedľajšom fastfood-e a nočnej prechádzke nasledoval vytúžený krátky spánok v inej polohe ako v sede s hlavou opretou o vnútorné čalúnenie firemnej dodávky. Ráno rýchle raňajky v obchodnom reťazci podobnom nášmu Lidlu a pôvodne plánovaný druhý deň na CeBIT-e sme obetovali a vydali sa do belgického Bruselu.

Pri Bruseli mal náš vedúci z firmy Molpir obchodné stretnutie a tak nám zostali voľné asi 2-3 hodiny na preskúmanie hlavného mesta Európy. Najprv sme navštívili 165 miliárd krát zväčšenú molekulu železa – monument Atomium, z ktorého bol pekný výhľad na Mini Európu a celkovo na časť Bruselu. Potom sme sa vybrali do centra, kde je takmer nemožné zaparkovať motocykel, nieto ešte 9 miestne auto. Našťastie sme našli podzemné parkovisko priamo pri hlavnom námestí, na ktorom sme sa pokochali architektonickou panorámou. Následne sme sa vybrali hľadať známu bronzovú sošku chlapčeka vykonávajúceho malú potrebu – Manneken Pis. Po niekoľkých fotografických záberoch, na ktorých je viac vidno masu ľudí ako samotnú sošku sme sa rozhodli ochutnať wafle alebo slávne belgické hranolky. Ku koncu expedície sme nakúpili vynikajúce čokolády a iné suveníry a vydali sme sa na cestu domov.

Na záver by som sa chcel poďakovať spoločnosti Molpir s.r.o., s ktorou naša fakulta spolupracuje za to, že nám zdarma umožnila bližší kontakt s novými technológiami a urobila tak študovanie na FIIT viac zaujímavejšie a atraktívnejšie.

CeBIT 2015, Hannover, Nemecko. Tomáš Škriečka