CES 2015 - Z pohľadu študenta PKSS Martina

V januári 2015 som sa zúčastnil najväčšej technickej výstavy na svete – CES v Las Vegas. Odlietali sme z Prahy smerom do Londýna, odkiaľ sme mali mať prestup cez Philadelphiu a z nej do Las Vegas. Problém nastal hneď v Londýne, keď sme zistili že spoločnosti, ktorá nám vybavovala letenky (Brittish Airways) spadol systém a zrušili sa im deň predtým všetky letenky. Našťastie nám našli let na druhý deň, znamenalo to však zostať v Londýne cez noc. Nečakane sme sa teda prešli aj po nočnom Londýne. Samozrejme sme viacerí prechladli, pretože batožinu sme nedostali a príručnú sme mali adekvátnu k púštnym podmienkam Las Vegas.

Na druhý deň sme prileteli do Detroitu, kde prebiehala prvá kontrola v USA. Zistil som, že sa neoplatí brať si so sebou do lietadla jablko z raňajok, pretože do formulára, ktorý sme dostali v lietadle som vyplnil, že mám so sebou ovocie. To znamenalo dôkladnejšie kontroly letiska, vďaka ktorým som takmer nestihol prestup. Teda tu je moje odporúčanie – ovocie a zeleninu si so sebou nenoste. Dokonca mi to jablko ani po dôkladnej kontrole nevrátili... Let do Las Vegas bol veľmi príjemný a zaujímavý, bola veľmi dobrá viditeľnosť, sedel som pri okne a sledoval som krásne zasneženú prírodu.

Po prílete do večerného a nádherne osvetleného Las Vegas sme zažili nemilé prekvapenie – naša batožina zostala niekde v Londýne (spoiler: svoju batožinu som uvidel až deň po prílete na Slovensko so zistením, že precestovala viac ako ja a vo Vegas bola deň po tom, ako sme ho opustili J ). Naše bývanie bolo v hoteli a kasíne Hooters, ktorý je veľmi blízko centra (a kde všetko páchlo cigaretami a čudným parfémom, aby zakryl cigaretový pach).

Na druhý deň sme sa vybrali na samotnú výstavu CES. Výstavisko bolo obrovské a plné zaujímavých noviniek, produktov a rôznych start-upov. Najčastejšie kategórie produktov, ktoré sa tu nachádzali boli rôzne „wearables“ ako hodinky, náramky a inteligentné okuliare (ázijské kópie známych Google Glass). Obrovské zastúpenie tu mali 3D tlačiarne, rôzne drony, smart technológie v automobiloch (či sa jednalo už o multimediálnu zábavu alebo samotné ovládanie automobilov).

Čo ma zaskočilo bolo obrovské zastúpenie ázijských predavačov lacnej elektroniky, ktorá predstavovala značnú časť výstavy (niektoré časti výstaviska boli vyhradené iba pre nich). Tu sa nenachádzali veľmi inovatívne produkty, skôr staršie a nekvalitnejšie kópie produktov predstavených pár rokov dozadu.

Zaujímavé boli najmä start-upy z celého sveta, ktoré začali s podporou univerzít (najmä francúzske a kanadské). Projekty boli väčšinou realizované spojením študentov viacerých fakúlt (marketingu, hardvéru, softvéru, atď.) a tak dokázali dosiahnuť veľmi zaujímavé produkty. Najlepšie na tom bolo, že samotná univerzita sponzorovala cestu na CES, kde mohli tieto produkty prezentovať a následne aj získavať veľmi potrebnú spätnú väzbu.

Večer sme sa vždy prešli po samotnom Las Vegas, navštívili sme rôzne reštaurácie a prešli si najznámejšie kasína. Mesto známe kopírovaním známych budov a monumentov sveta si, ako som zistil, veľmi nepotrpí na kvalitu samotného spracovania – napríklad nádherne zdobený interiér napodobňujúci starodávny kamenný hrad mal steny z plastu J.

Po výstave sme sa traja dohodli, že si požičiame auto a budeme cestovať po okolí. Navštívili sme Hoover Dam (priehradu pri Las Vegas), ktorá predeľovala štáty Nevada a Arizona. Následne sme išli smerom ku Grand Canyon, kde sme cestovali v noci dlhé kilometre bez stretnutia iného auta. Ako sme tam prišli, našli sme tam iba jeden obytný kontajner so strážkyňou objektu. Domorodá Američanka nám odporučila ubytovania v blízkom meste. Ako sme tam prichádzali a cesta sa začala strácať a zistili sme, že ubytovanie ku ktorému sme prišli je v strede ničoho, pozostáva z viacerých chatiek a nebolo v blízkom okolí ani jedného človeka okrem nás. Na chatke bolo iba napísané, že máme čakať a raz za hodinu sa tam vraj niekto ukáže. Vďaka pochybnosti celého tohto mesta sme radšej išli do ozajstného mesta, ktoré bolo asi ďalšiu hodinu cesty. Po ceste sme nedokázali nájsť ubytovanie cez Internet žiadne. Dôvodom bol neexistujúci signál (pričom sme si uvedomili, že  sme zbytočne mali príplatok za odťahovanie auta v prípade poruchy, keďže by sme sa aj tak nedovolali J ). Po nájdení lacného motela sme sa vyspali a ráno som zažil najkrajšie tankovanie paliva v živote – asi ¾ nádrže za krásnych 14 dolárov.

Celý deň sme následne strávili v Grand Canyon, kde sme pozorovali fascinujúce vyhliadky. Pre budúce generácie – predražená atrakcia Skywalk bola z nášho pohľadu nudná a zbytočná. Ide o prechádzanie nad roklinou na sklenenom moste. Pršalo a tak sme nemohli ani chodiť po skle a museli sme chodiť po gumených rohožiach a bolo zakázané si priniesť aj čokoľvek na fotenie.

Ďalší deň sme pokračovali údolím smrti (Death valley), kde boli úžasné cesty plné skvelých výhľadov. Prešli sme sa po slanom jazere, púšti a taktiež sme si prešli kamenistými cestami, ktoré boli plné krásnych prírodných úkazov. Nepríjemné bolo keď cesta z Death valley bola veľmi dlhá a bez akejkoľvek civilizácie a benzínovej pumpy tak dlhú dobu, až nám nebolo všetko jedno. Nakoniec sme v malej dedinke našťastie natankovali, bolo to však tesné. Taktiež po celom dni som tam mal najlepšie mexické jedlo života.

Nasledujúca zastávka bolo San Diego kde sme boli na vojenskej lietadlovej lodi USS, pozreli si kúsok starého mesta a večer sme sa šli prejsť do Mexika – Tijuany.

Tijuana bol jeden z najväčších zážitkov (minimálne čo sa strachu týka). Pre tých, čo poznajú seriál Breaking Bad – podozrivo veľa ľudí tam vyzeralo ako Tuco Salamanca s tým rozdielom, že tu bola všade prítomná polícia. Slečna v bare nerozprávala po anglicky, ale dohodli sme sa na slovách margarita a americký dolár, čo v konečnom dôsledku stačilo. Pani v suveníroch mala síce napísaný kurz na americký dolár, čo vzbudzovalo férovosť. Ceny však v pesos písané nemala a tak všetko na čo sme sa spýtali stálo 20 dolárov za kus. Po zjednávaní som tam nechal 15 dolárov a odišiel som s magnetkou, detským pončom a mexickou vlajkou. Po tomto dobre vybavenom obchode nám pani naliala domácu tequilu a spokojní sme odišli. Pochybný taxík nás následne priviezol späť k hraniciam, kde sú extrémne rozdiely medzi týmito dvoma štátmi – Mexiko bolo veľmi špinavé, plné bezdomovcov a policajtov, ktorí sa uisťovali, že nikoho nenapadne prejsť do USA inak ako legálnou cestou (k čomu im pomáhali asi najväčšie ostnaté drôty, aké som v živote videl).

Na ďalší deň sme navštívili vojenský cintorín Point Loma kde je taktiež krásny historický maják. Cesta potom pokračovala smerom k Hollywoodu v Los Angeles. Po ceste sme sa zatavili na pláži. Bolo skvelé že v januári, keď na Slovensku snežilo sa prejsť po krásnych plážach s relatívne teplou vodou oceánu.

Hollywood nás prekvapil. Nikto nečakal, že to bude až také o ničom. Chodník slávy lemovali reštaurácie, hotely, divadlá, kiná ale predovšetkým bezdomovci. Kaley Cuoco (Big bang theory) bola natoľko ďaleko od najznámejších celebrít chodníka, že dokázala mať najviac fanúšikov v okolí svojej hviezdy, ktorí tam zjavne ležali celý deň a mali poruke vykradnutý bankomat.

Na ďalší deň ráno sme hľadali nápis Hollywood. Po prejdení cez uličky užšie než jednosmerky pod Slavínom sme sa dostali k vodnej nádrži, z ktorej bolo tento nápis vidno. Neviem čo sme čakali, ale sklamanie bolo citeľné. Tak sme sa autom prešli smerom k observatóriu, kde bol pekný výhľad na Los Angeles, avšak nebolo kde parkovať. Tak sme sa postupne začali blížiť k letisku, kde sme sa posledný krát v USA najedli hamburgerov. Na letisku som sa ešte pre istotu spýtal pánov z TSA, či si môžem zobrať indiánsky šíp so sebou do lietadla. Zaujali negatívny postoj a tak musel ísť do batožiny s dúfaním, že z neho ostane niečo viac ako triesky.

Let domov bol skvelý, lietadlo poloprázdne a iba jeden prestup v Londýne. Najhorším zážitkom celej tejto cesty bola cesta z Prahy do Bratislavy čudným autobusom bez kúrenia.

Každý kto má možnosť navštíviť túto výstavu alebo celkovo iba túto krajinu vrelo odporúčam, boli to úžasné zážitky plné nových a zaujímavých vecí.

Martin Polák - študent PKSS